Motto: Kozáci všetkých krajín spojte sa!
Pôvod takto označovanej skupiny ľudí (kozáci) zostáva stále určitou záhadou, ale isté je, že už od 15. storočia sa na území medzi riekami Dneprom a Donom formovali skupiny jazdcov-bojovníkov, ktorých hlavnou úlohou bolo zabrániť prenikaniu „votrelcov“ – či už Tatárov z Východu, Poliakov, Litevcov a Nemcov zo Západu, príp. aj Osmanov z Juhu. Kozáci boli slobodní a milovali slobodu. Za svoju vojenskú službu pre panovníka boli oslobodení od všetkých nevoľníckých daní a povinností. Žili v autonómnych usadlostiach (staniciach) – niekedy opevnených (tzv. sič) – a mohli si sami voliť svojich vodcov (ataman) a rozhodovať o „svojich veciach“. Živili sa prevážne poľnohospodárstvom a niekedy dostávali za svoje služby aj žold. Zo Záporožia (Ukrajina) postupne prechádzali aj na Východ Ruska do povodia riek Don, Kubáň, Volga, Terek až po úpätie pohoria Kaukaz. A časť kozákov prenikla a usadila sa dokonca na Sibíri … Kozáci mali aj vlastný vzdelávací systém či kultúru a ich piesne sú svojrázne, krásne a jedinečné. Svedčia nielen o ich vzťahu k životu vo voľnej prírode. A samozrejme aj o láske k slobode, ktorú si dokázali, napriek všetkým pokusom o „registráciu a kontrolu“, dlhý čas aj ubrániť. A možno aj o smútku zo straty svojej slobody, ktorú museli obetovať v prospech našej tzv. „civilizácie“ (1920 resp. 1945).
